Konope siate (Cannabis Sativa) patrí medzi nastaršie rastliny, ktoré sprevádzajú človeka na jeho veľmi krátkej púťi vesmírom, dosť dlhej však na to, aby si ju obľúbili ľudia na celom svete. Všetci by sme asi najradšej pestovali naše rastlinky vo voľnej prírode alebo na záhrade, ale častokrát sme v situácii keď to nie je možné alebo výhodné. Jednou z účinných riešení v interiéry je pestovanie rastliniek hydropóniou, ktorá však nie je taká jednoduchá a je ešte viac vzdialená voľnému rastu v prírode, hodí sa najmä pre veľkopestovateľov.

marijuana-sea-of-green-1Priatelia z Holandska našťastie vyvinuli dnes už známu metódu pre úspešné pestovanie rastliniek v byte a nazvali ju “Sea of Green”. Špecializoval som sa na zelené more pre relatívne jednoduchú aplikáciu, minimálne nároky na priestor a maximálnu efektívnosť. Filozofiou je vypestovanie vyššieho počtu nižších rastlín v menšom priestore, ktoré vyprodukujú za kratšiu dobu rovnako kvalitnú a bohatú úrodu ako vysoké rastliny a dokonca s vyššou kvalitou ako rastliny vonku. Šetríte tak priestor, čas a elektrickú energiu oproti pestovaniu vysokých rastlín v interiéry. Pritom máte kontrolu nad všetkými faktormi ovplyvňujúcimi zdravý a rýchly rast, ako sú ZEM, VODA, VZDUCH a SVETLO („OHEŇ”). Čím viac lásky rastlinkám venujete, tým ich lepšie spoznáte a o to bohatšie sa Vám odmenia. Snažil som sa o takmer alchymistické pojednanie o práci so živlami a o premene energií, ktoré sa dá veľmi ľahko osvojiť. Napriek tomu, že konope je v skutočnosti burina ktorá vyrastie takmer všade, „vyrobenie“ kvalitnej marihuany je jedno z najnáročnejších (a najkrajších) umení, spolu s vinárskym a tabakovým. Kôli rozsahu a neustálemu rozvoju v tématike som sa zameral len na základné princípy. Podrobnejšia literatúra je veľmi vhodným doplnkom. Každú vetú považujem za dôležitú, čítajte preto prosím pozorne. Overoval som si informácie z viacerých zdrojov, no napriek tomu nemôžem vylúčiť prípadné chyby. Budem vďačný za každú konštruktívnu pripomienku, otázku alebo komentár.

Štyri živly:

hlinitopísčitáKvalitná pôda je jedným z najdôležitejších faktorov pre zdravý rast. Vhodný základ je zmes rašeliny, piesku a perlitu (alebo lávovej drti) v pomere 2:1:1. Na dno kochlíku ako drenážnu vrstvu dáme 2-3 centimetrovú vrstvu okrúhlich riečnych kameňov, čím zlepšíme priechodnosť vody. Zakryjeme ich tenkým pijavým papierom aby sa nevyplavovali živiny. Pôda by mala mať dostatok dusíka (slepačí/kravský trus, moč, guano) a dobrú priepustnosť vody. Rašelina má výrazne kyslé pH (okolo 5,4), ale konope rado rastie v neutrálnej pôde (ideálne pH je 6,2-6,8), preto pridáme napríklad pomleté kosti/rybiu múčku, rozdrvený vápenec, vaječné škrupiny, alebo dolomit. 1,2-2,4g dolomitového vápenca (1/2 čajovej lyžičky), alebo 30ml vysušených a rozdrvených vaječných škrupiniek postupne zvýši pH približne o 1 stupeň v jednom litry zeminy. Raz za rok môžeme pH pôdy skontrolovať lakmusovým papierikom. Môžeme pridať aj prírodné hnojivá s dlhodobím účinkom a rovnomerne rozloženým pomerom živín (napríklad na rohovinovej báze, vydrží až 3 roky). Ak si zeminu nekupujeme, ale prinesieme si ju zvonku, tak ju sterilizujme teplom. Zahrejeme ju, až kým sa z nej nezačne pariť (doma napríklad v mikrovlnnej rúre alebo v hrnci na sporáku), čím ju zbavíme parazitov, škodlivých mikróbov a zárodkov buriny. Veľmi kvalitná sterilizácia (s unikajúcim zápachom) sa robí pri teplote 120oC, pri ktorej sa pôda pečie asi hodinu. Na 1m2 môžeme vypestovať 7 až 28 rastlín, čo závisí od požadovanej výšky. Pre 1 rastlinu vysokú okolo 60cm stačí 25cm3 pôdy. Najlepšie kochlíky sú keramické (alebo iné nepriesvitné, korene by mali byť v tme) so štvorcovou podstavou s povrchom minimálne 25x25cm a vyškou 25cm (dajú sa naukladať pekne vedľa seba). Ideálne rozmery sú: výška 35cm a priemer 30cm. Na dne by malo byť niekoľko drenážnych otvorov pre odvod prebytočnej vody.

Zástancovia prírodnej cesty si môžu si privolať na pomoc dážďovku. Ak chceme aby nám neustále pomáhali, raz za čas ich prikŕmime organickým odpadom zamiešaným do zeme. Potrebujeme ale buď o niečo objemnešie nádoby, v ktorých môžeme pestovať viac rastlín a v ktorých dážďovky dlhšie prežijú a môžu rásť a rozmnožovať sa, alebo kontainer, kde si chováme dážďovky a odkiaľ ich raz za čas premiestnime do normálnych kochlíkov. Dážďovky sú veľmi účinné a produkujú veľmi kvalitnú zem, nazývanú „biohumus“. Nemajú radi kyslú a presolenú pôdu, takže v tomto prípade nesmieme používať umelé hnojivá. Je to vhodná metóda ak nepredpokadáme časté alebo náhle sťahovanie.

zálivkaKaždá dospelá rastlinka potrebuje približne 150ml vody na týždeň. Zalievame odstátou alebo dažďovou vodou, najlepšie chvíľu po zapnutí svetiel, no nikdy nie v tmavej fázy. Prebytočnú vodu stojacu v miske vylejme. Konope neznáša mokrú pôdu. Znížená vlhkosť produkuje kratšie, hustejšie a rýchlejšie rastúce rastliny. Korene potrebujú veľa kyslíka, ktorý cez mokrú pôdu nedostanú, dusia sa a rastlinka trpí chorobami a škodcami. Najlepšie je zalievať až keď je pôda sypká a suchá na dotyk. Vo fáze kvitnutia, resp. zmeny osvetlenia na 12 hodinové intervali, zálievku obmedzíme na polovicu. Konope veľmi rýchlo (do troch týždňov) sportebuje uvoľnené živiny v pôde, a preto je veľmi dobré živiny permanentne dodávať, hlavne ak v jednej zemi chceme pestovať niekoľko generácií rastlín. Používajme 50% predpísanej dávky každé tretie polievanie, aby sme pôdu nepresolili a pH nekleslo pod 6,5. Vo vegetatívnej fázy je dobré použiť hnojivo s vysokým obsahom dusíka – pomer 20-10-10 (N-P-K, je to pomer dusíku-fosforu-draslíku, plus sekundárne prvky ako vápnik, síra, horčík a stopové prvky bór, meď, molybdén, zinok, železo a mangán). Neskôr vo fáze kvitnutia si rastlinka pýta viac fosforu a draslíku, takže jej dodajme hnojivo so zložením 10-20-20. Dva týždne pred zberom úrody nehnojíme. Listové hnojivá radšej z hygienických dôvodou nepoužívame, aj keď dochádza k lepšej absorbcii hnojiva ako koreňmi. Ak sa pre ne predsa len rozhodneme, aplikujeme ich na minimálne 3 týždne starú rastlinku, najčasťejšie 1x za týždeň a najlešie pri vypínaní svetiel. Ak malá kvapka zasiahne nažhavenú halogénovú žiarovku alebo sodíkovú výbojku, je to jej istá smrť. Striekanie listov zvyšuje vlhkosť v priestore, nepriaznivo pôsobí na rast a môže vyvolať pleseň.

teplota-a-cerstvy-vzduch_1Teplota, vlhkosť a zloženie vzduchu sa veľkou mierou podieľa na zdravom a rýchlom raste. Rastlinky cez deň spotrebúvajú oxid uhličitý, takže vzduch by sa mal priebežne vymieňať za čerstvý, nemal by obsahovať tabakové a iné splodiny. Ohýbanie a žltnutie rastlín signalizuje nedostatočnú ventiláciu. Vzduch by mal mať teplotu 20-30oC cez deň a 15-25oC v noci. Keďže sodíkové výbojky a najmä halogénové lampy produkujú zvýšené množstvo tepla, častokrát je nutné vzduch vymieňať nútenou ventiláciou. Ventilátor primeraného výkonu s nízkym pracovným hlukom môžeme zapnúť na časový spínač aby spínal napríklad každých 30 minút na 5 minút, ak za 5 minút odvetrá celý priestor. Kôli silnej aróme je veľmi vhodné odvetrávať tento vzduch von. Najvhodnejšie je vytvoriť podmienky ako na púšti. Dobrá ventilácia nám navyše pomôže udržať čo najmenšiu vlhkosť vzduchu, pri ktorej rastlina pýta viac vody, lepšie rastie, má menšie listy (nepotrebuje veľkú plochu na odparenie škodlivých látok) a je menej náchylná na pleseň. V objemnejších priestoroch pri pestovaní vo veľkom môžeme použiť prípadne odvlhčovač.

Oxid uhličitý zo vzduchu rastlinka pomocou fotosyntézy premieňa na cukry, ktoré sú dôležité pre budovanie hmoty. Zvýšenie úrovne CO2 vo vzduchu urýchli rast o 30-100%. Môžeme použiť tlakové bomby, ktoré sú ale pomerne náročné na inštaláciu, financie a bezpečnú prevádzku. Ak ich použijeme, tak tlakový ventil spínajme vtedy, keď je ventilátor vypnutý. Je uváženia hodné či taký časový a energerický zisk stojí za to. V malom priestore sa dajú použiť sifónové bombičky. Oxid uhličitý pridávame cez deň. Veľmi jednoduché, lacné a čisté riešenie je použiť kvasinky. Do dvoch litrov vody dáme 100g cukru, rozdrobené potravinárske kvasnice a pár kubíkov moču ako zdroj živín pre kvasinky a nádobu pretrasieme. Ak udržujeme teplotu okolo 25 oC, za dva týždne by kvasinky mali vyrobiť 50g oxidu uhličitého na každých 100g cukru. Cukor premieňajú na alkohol, ktorý ich vo vysokých koncentráciach usmrcuje, takže by sme raz za dva týždne mali vodu vymeniť, odstrániť časť kvasníc, doliať trochu moču a dosypať cukor. Je vhodné mať takto rozbehnutých niekoľko nádob, ktoré vymieňame striedavo. V tomto prípade znížime máličko ventiláciu.

Vo voľnej prírode sú rastlinky pevné, lebo ich vietor ohýba sem a tam, čo má za následok pevnú stonku a košatú korunu. My spevnenie dosiahneme tak, že rastlinku na jeden týždeň ohneme o 90o a priviažeme napríklad o kochlík. Takto aj bočné halúzky dostanú dostatok svetla a spustí sa v nich hormonálna reakcia, ktorá urýchli rast bočných konárikov zhustenie koruny. Môžeme rastlinky poohýbať do formy, ktorá najlepšie využije priestor pod svetlami. Je veľmi vhodné do priestoru na stenu umiestniť ventilátor, ktorý nám znižuje vlhkosť na listoch, napomáha cirkulácii CO2 a navyše posilňuje stonky. Zasrihnutie vrcholčeku, poprípade priebežné zastrihávanie bočných konárikov má tiež za následok posilnenie stonky a hustejšie vyplnenie priestoru novovyrastenými vetvičkami. Získavame tak síce priebežnú úrodu, ale predlžuje sa doba rastu. Táto metóda je vhodná viacmenej len pri pestovaní v exteriéry. Aby sa prevetrávala zem a spodok rastlín, odstrihneme prízemné konáriky, ktoré možeme nechať zakoreniť. Je to časť rastliny ktorá najľahšie zakorení, veľmi rýchlo regeneruje a nemá veľký význam pri zbere úrody.

svetlo-pestovaniAsi najnáročnejšou investíciou pri pestovaní v uzavretom priestore je svetlo. Kedysi sa používali na osvetlenie fluorescenčné lampy, lebo boli 3x účinnejšie ako klasické žiarovky, mali lepšie spektrum a vyžarovali podstatne menej tepla. Ich nevýhodou je, že aby boli účinné, musia byť umiestnené 5cm od vrcholu rastliny a majú príliš rozptýlené a slabé svetlo – čo znamená, že ako rastlinka rastie, treba často meniť ich vzdialenosť od zeme a rozptýlené svetlo nie je najvhodnejšie pre rast. Dnes sa používajú najčastejšie na predpestovanie mladých rastliniek zo semien alebo z klonov, ktoré nerastú veľmi rýchlo. Používajú sa dve až šesť tesne vedľa seba, najlepšie CoolWhite v kombinácii s WarmWhite alebo s DayLight. Typy špeciálne určené pre pestovanie rastlín nie sú doporučené, lebo vyžarujú veľmi málo svetla potrebného pre zdravý rast. Ďalej sa používajú sodíkové výbojky, ktoré majú najlepší pomer výkon/svietivosť ale zlé spektrum – mierne do žlto-červena. Rastlinke chýba modrá zložka – veľmi dôležitá pre vegetatívny rast, rastie málo listov a stonka je slabá a nerozvetvuje sa. Hodia sa len v kombinácii s fluorescenčnými lampami (s nízkou teplotou farby – CoolWhite) alebo len vo fáze kvitnutia v kombinácii s halogénovým svetlo (dve halogénové žiarovky na jednu sodíkovú výbojku), inak po niekoľkých úspešných zberoch dôjde k degenerácii rastlín. Najvhodnejšie osvetlenie je pravdepodobne sodíková výbojka Son-Agro, ktorá má o 30% viac modrej zložky spektra. Najlepšie spektrum majú halogénové výbojky, ale na rozdiel od sodíkovej výboky majú o 15% menšiu svietovosť pri rovnakom výkone. Ich spektrum sa najviac podobá slnečnému žiareniu, takže nehrozí pri nich degenerácia ako pri obyčajných sodíkových výbojkách. Vhodná je taktiež halogénová žiarovka, ale jej spektrum obsahuje príliš málo modrej zložky, takže ju treba skombinovať s modrou neónovou výbojkou (je možné sa kúpiť napríklad v akvaristických potrebách). Sodíková a halogénová výbojka/žiarovka majú vysokú produkciu tepla, ale na druhej strane vysokú svietvosť, preto je ich vhodné umiestniť 40 až 120cm od vrcholu rastliny (závisí od výkonu, lampy s výkonom okolo 1000W by mali byť minimálne 75cm od vrcholkov rastlín). Pri riešení úchytu lampy počítajme s tým, že počas rastu ju budeme musieť dva až štyrikrát zdvihnúť. Pre plochu 25x25cm potrebujeme osvelenie medzi 1000-3000 lumenov. Ideálne je pohybovať sa okolo 2000 lumenov. Ak chceme presnejšie vedieť koľko lumenov nám osvetlenie poskytuje, potrebujeme dozimeter, ktorý si zakúpime vo potrebách pre fotografov (ak máme fotoaparát so zabudovaným dozimetrom, tak film nastavíme na 100ASA, čas 1/125s, clona 16, ohnisková vzdialenosť 50mm a ak priestor obsahuje dosť svetla na fotenie, dostáva okolo 2000 lumenov). Podľa nasledujúcej tabuľky si ľahko vypočítame aký výkon potrebujeme:

Lampa + výkon # Lumenov Štvocových stôp Počet rastlín (výška 40/60cm)

1m FL (CoolWhite-40W) 2,960 1-2 1/0.4 !

1.5mFL (CoolWhite-75W) 5,800 2-4 3/1.2 !

MH 175W 14,000 5-10 7/2.7

MH 400W 40,000 12-20 20/7.5

HPS 70W 7,600 3-6 3.8/1.4

HPS 150W 16,000 6-11 8/3

HPS 400W 50,000 15-30 25/9.5
FL – fluorescenčná lampa; MH – halogénová výbojka; HPS – sodíková výbojka

Pri pestovaní v interiéry sami rozhodujeme kedy rastlinka vykvitne a aká bude vysoká. Konope prechádza dvoma základnými fázami: vegetatívana fáza a fáza kvitnutia. Vo vegetatívnej fáze sa rozvíja stonka a vetvy. Vtedy je ideálne ak svieťime 18 hodín a 6 hodín necháme rastlinku v tme. V tejto fáze je možné držať rastlinku takmer neobmedzene dlho, resp. pokiaľ nedosiahne 2/3 cieľovej výšky – minimálne však 30cm. V prípade, že pestujeme rastlinku zo semena, na to aby geneticky dospela potrebuje byť vo vegetatívnej fáze minimálne 60-90 dní. Čím je rastlina staršia, tým rýchlejšie prechádza do kvetu pri predĺžení tmavej fázy. Rastlinka vypestovaná z odrezku je častokrát už dospelá a je ju možné kedykoľvek uviesť do fázy kvitnutia. Ak dosiahla rastlinka požadovanú výšku a vek, postupne zmeníme dľžku osvetlenia na 12/12 hodinové intervaly, čím rastlinke naznačíme „prichádzajúcu“ jeseň a skrátenie slnečného dňa. Vtedy sa zmení produkcia hormónov v rastlinke a o dva až tri týždne začne kvitnúť. Za 6 až 10 týždňov je čas zberu úrody. Dôležíté je, aby tmavá fáza bola neprerušovaná, lebo rastlinka by sa mohla vrátiť do vegetatívnej fázy, alebo by mohlo dôjsť k hermafrodizmu. Aj pár minút osvetlenia stačí na prerušenie tvorby hormónov. Predľžením tmavej fázy je možné kvitnutie urýchliť, avšak na úkor množstva a kvality. Ak pestujeme v malom, môžeme používať dve poličky nad sebou – na jednej 18/6 hodinové intervali a na druhej 12/12 hodinové intervali. Časový spínač je pravdepodobne nevyhnutný. Pri požívaní výkonných lámp, ktoré produkujú veľké množstvo tepla dávajme pozor na možnosť vzniku požiaru a preťaženie elektrickej siete. Kôli zníženej životnosti nemá zmysel kupovať lampy s väčším výkonom ako 1000W. Ak steny miestnosti vyložíme mylarom alebo oblepíme alobalom, o 50% zvýšime svietivosť, čiže namiesto napríklad troch lámp nám budú stačiť dve (v najhoršom prípade steny obložíme zrkadlom – sklo však pohlcuje časť spektra, alebo natrieme bielou/striebornou farbou).

Rozmnožovanie:

220px-Taking-a-cuttingRastlinky rozmnožujeme buď semenami alebo odrezkami. Rozmnožovaním odrezkami síce rýchlo vypestujeme novú rastlinku s takými istými vlastnosťami ako jej matka. Tento spôsob je náročnejší, ale častokrát stojí za to.

Semená vyberáme podľa druhu – veľké, zdravé, nezoschnuté (po roku veľmi klesá klíčivosť). Namočme ich na jeden deň do odstátej vody a pripravme si malé kochlíky s priemerom okolo 6-8cm a výškou 12-16cm. Zapnime svetlá na 18/6 hodinové cykly, naplňme kochlíky zeminou a položme ich pod svetlá. To predhreje zeminu. Na druhý deň semená zasaďme do stredu pripravených kochlíkov 1-1.5cm hlboko s bodkou hore a opatrne ich zasypme zeminou. Iný spôsob je dať semená medzi vrstvu 6-8 vlhkých papierových servítok a umiestnť ich teplé miesto (napríklad na radiátor). Každých 12 hodín semienka kontrolujeme a keď majú klíčok dlhý 3-4mm, zasadíme ich do pripravených kochlíkov. Servítky by mali byť v tme a nesmú vyschnúť, môžeme ich prikryť plastovým viečkom alebo tmavým igelitom (nedávajte ich do sáčku, mohli by začať hniť). Pri sadení dávame pozor aby sme nepoškodili klíčok (pomôže nám pinzeta). Zdravé semená by mali vyklíčiť do 7 dní. Zeminu dobre zalejeme vodou. Teplota by sa mala pohybovať okolo 20-25oC. Zdravé semená by mali vyklíčiť približne za päť dní. V tejto fáze nepoužívame hnojivá. Po dvoch-troch týždňoch, keď ich výška bude okolo 16cm a budú mať 2-3 sady listov, pred zálievkou, presadíme najsilnejšie rastlinky do veľkých kochlíkov, podľa toho akú vysokú rastlinku chceme vypestovať. Presádzame opatrne aby sme nepoškodili koreňový obal ani nadzemnú časť, najlepšie v prítmí a s nasadenými bavlnenými rukavicami. Konope je veľmi citlivé na poškodenie koreňového systému a zmeny prostredia. Po presadení rastlinku výdatne zalejeme vodou do ktorej môžeme pridať niektorý z prípravkov na regeneráciu a stimuláciu rastu koreňov a na prekonanie šoku z presadenia. Týždeň po presadení už môžeme prihnojovať.

Ak chceme rastlinu rozmnožiť vegetatívne (klonovaním) – odrezkami, tak jemne nahriatou žiletkou alebo skalpelom (asi 25 oC) odrežeme vybranú vetvičku pod uhlom asi 45o, 3-4 mm od materskej rastliny. Odrezok by mal mať asi 3 rady listov, dlhý 5-15cm a mal by byť zo spodnej časti najlepšej dospelej rastlinky, vysokej minimálne 30cm. Do hrnčeku si nalejme odstátu teplú 20-25 oC a odrezok do nej ihneď ponoríme, aby nevznikla v stonke bublina. Odrezky uložme na 24 hodín do tmavšej miestnosti, kde nesvieti priame svetlo. Počas tohoto obdobia ich raz alebo dvakrát zvlhčime rozprašovačom. Na druhý deň si pripravme rašelinu do menších kochlíkov a urobme tenké – 2 centimetre hlboké jamky. Vytiahnime odrezky z vody, 1,5-2cm od konca poprášme hormonálnym stimulátorom rastu koreňov, jemne vložme do jamky a pritlačme zeminu. Stonku pri zemi pokropme pár kvapkami stimulátoru rastu. Udržujte pôdu vlhkú. Radšej nech trochu obschne ako by mala byť mokrá. Rastlinku niekoľkokrát za deň pokropte prevarenou alebo dažďovou vodou. Svetlo by malo byť zapnuté minimálne v 18/6 hodinovom cykle. Odrezky by mali zakoreniť behom 7-21 dní. Ak rastlinka úspešne zakorenila, presaďme ju do normálnych kochlíkov do zeme akú chceme pre rast použiť. Ak použijeme inú zem, ktorá veľmi odoberá vlahu, zakryjeme rašelinu 1,5cm vrstvou zeme aby nám rýchlo nevyschla. Týmto spôsobom by mala byť zaručená minimálne 50% úspešnosť.

Zber a spracovanie úrody:

marijuana-harvesting-pictures-2Zber a spracovanie úrody závisí na tom, aký výsledný produkt požadujeme. Je to jedna z najdôležitejších častí pri „výrobe“ kvalitného produktu. Existuje však niekoľko zásad, či už pôjde o kvalitnú ganju, bhang alebo charas.

Zistiť najvhodnejší čas na zber je úloha vyžadujúca skúsenosti a cit. Rýchlosť dospievania závisí na druhu rastliny, od jej výšky a pomienok rastu. Sativa dospieva o pár týždňov neskôr ako sa zbiera Indica a samci približne o jeden až dva týždne skôr ako samice. Keďže tvorba semien stojí rastlinku veľa energie a živín, najlepšie urobíme, ak kvitnúcich samcov ihneď zničíme (to sú tí subtílnejší s bledofialovými kvietkami). Tým si zabezpečíme veľmi potentnú sinsemilliu. Ak chceme skôr zistiť pohlavie rastliny, zabalme jeden výhonok do čierneho papiera, ktorý prepúšťa vzduch. Do siedmych dní by pohlavie na tomto výhonku malo byť manifestované. Kvalitné semená pre novú generáciu dosiahneme tak, že odstavíme jediného najsilnejšieho samca bokom a keď vykvitne najhustejšia a najsilnejšia samička tak pár kvetov môžeme oplodniť ručne (alebo jemným štetcom) preneseným peľom zo samca. Samička by mala kvitnúť minimálne 4 týždne. Keď sa živica začína sfarbovať z čírej do hnedej, asi týždeň po tom ako sa spomalý tvorba šišiek*, keď má vňať nasladlú vôňu a keď všetky šišky, okrem najstarších, majú vyvinuté biele tyčinky, to je správna doba na zber. Posledné dva týždne pred zberom nehnojíme a nezalievame. Je pravda, že produkcia účinných látok nie je ešte zastavená, ale po čase vňať stráca sladkú vôňu a živica sa zmení na červenohnedú, veľké množstvo účinných látok v teple a na svetle oxiduje, vňať má štipľavú chuť a otupujúci účinok.

Ak chceme, môžeme zber niekoľkokrát opakovať. Odstriháme všetky dozreté šišky a väčšinu vňate. Rastlinky výdatne zalejeme vodou, prípadne pridáme hnojivo bohaté na dusík a fosfor. Buď zmeníme dobu osvetlenia na niekoľko týždňov opäť na 18/6 hodinové cykly a po niekoľkých týždňoch vegetatívneho rastu rastlinku uvedieme opäť do kvitnúcej fázy (ak chceme bohatšiu vňať), alebo ponecháme 12/12 hodinové intervaly. Druhá úroda sa dostaví asi za 4-8 týždňov. Zber je možné opakovať aj trikrát. Ak zakaždým zastriháme vrcholčeky do roviny (ako živý plot), dosiahneme veľmi hustý koberec šišiek.

Rastlinku vytrhneme najlepšie aj s koreňom, poprípade nízko pri zemi urežeme a zavesíme dolu hlavou do tmavého, suchého a chladného priestoru, kde prúdi vzduch. Miazga v rastlinke postupne steká smerom od koreňov k vrcholu, preto šišky na vrchole preto najdlhšie schnú. Po jednom až dvoch týždňoch vysušenú rastlinku spracujeme – roztriedime ju podľa druhu a kvality – horné šišky, bočné šišky, mladé skupiny lístočkov pri šiškách, listy na vetvičkách. Marihuana by mala byť suchá, ale vláčna. Nemala by sa drobiť medzi prstami. Buď nadrobno rozdrvíme šišky a oddelíme ich od semien, alebo trvanlivejší spôsob je obtrhať vačšie konáriky od hlavnej palice a spracovať vždy pred konzumáciou.

cannabis-harvestedUsušenú vňať uložíme do tmavých vzduchotesných nádob a uložíme na chladné, suché a tmavé miesto. Vhodne poslúži napríklad chladnička. Pre zachovanie vláčnosti môžeme na vrch vložiť kúsok jalka alebo šupky z pomaranča. Vláčny, nie však vlhký materiál oveľa lepšie horí ako suchý. THC obsiahnuté v živici degraduje oxidáciou na vzduchu, teplom a svetlom, voda môže spôsobiť hnilobu a rozvoj plesní. Správne uložená tráva si zachováva svoje kvality po niekoľko mesiacov.

Ak chceme zjemniť chuť marihuany, použijeme niektorú z metód školenia, napríklad vzduchom, slnkom, alebo vodou. Školenie slúži na odbúranie chlorofilu a premenu škrobu na jednoduchšie cukry. Využívajú sa procesy, ktoré prebiehajú v listoch, keď sú ešte „živé“. Uvádzam jednoduchý spôsob pomalého sušenia a školenia vzduchom. rastlinu sušíme dolu hlavou 24 hodín. Potom na tri-štyri dni dáme celú rastlinu do papierového sáčku alebo pytla, kým listy nie sú suché na dotyk. Nahrubo pooberáme a roztriedime vňať podľa druhu a kvality. Jemne ju vložíme do nádob, ktoré uzavrieme viečkom. Nesmieme vňať príliš stlačiť, lebo hrozí že splesnivie. Prostredie by malo mať teplotu 15-25oC. Každý deň otvoríme viečko, prevetráme vzduch a kontrolujeme, či zmes nemá štipľavú vôňu plesne. Ak áno, vyberieme ju a rozprestrieme na novinový papier a necháme ju rýchlo dosušiť v suchom, chladnom a tmavom prostredí, až kým nie je suchá, ale vláčna. Pozbierame ju a dobre ju uskladníme.

Iným a náročnejším spôsobom úpravy chuti a arómy je fermentácia. Je to kvasný proces, ktorý prebieha v natlačenej vňati bez prístupu vzduchu, vyvolaný buď samovolne alebo vynútene. Dochádza k rozkladu zložitých škrobov, cukrov a chlorofilu (strata zelenej farby) na jednoduchšie formy. Keď je včas zastavená, tráva je vláčna, z hnedým nádychom a sladkou chuťou. Dochádza k minimálnej resp. k žiadnej degradácii psychoaktívnych látok. Je tým rýchlejšia, čím je materiál viac natlačený a čím viac dusíku obsahuje. Ak prebieha príliš rýchlo, materiál zhnije a môžeme ho vyhodiť. Ak prebieha príliš pomaly (nízka teplota), materiálu je málo, je príliš suchý (treba ho zvlhčiť), alebo je slabo natlačený. Každú várku je nutné sledovať osobitne.

Samovoľne k nej dochádza pri vlhkosti približne 75% a teplote nad 15oC. Dostatočne veľký objem vňati sa natlačí do vzduchotesnej nádoby alebo sa uloží na zem a zakryje sa nepremokavou plachtou. Môžeme pridať vrecúško s aromatickým korením (napríklad škorica, klinček, vanilka, zázvor, šalvia, muškátový oriešok, pomarančová alebo citrónová šupka). Niekoľko dní sa nechá materiál pracovať, čo sa prejavý zvýšením teploty. Po ukončení fermentácie sa materiál rozmiestni do tmavej vetranej suchej a chladnej miestnosti a necháme ho dosušiť aby bol suchý a vláčny, teda aby sa nám nelámal medzi prstami. Potom trávu starostlivo uskladníme.

Vynútená fermentácia sa používa pre menší objem trávy. Vňať sa natlačí a uzavrie do vzduchotesnej nádoby a teplota sa zvýši na 50-60oC, vlhkosť sa udržuje na 75%. Proces sa pravidelne kontroluje. Fermentácia je ukončená približne za sedem dní. Môže dojsť k uvolneniu zapáchajúcich dusíkatých látok, ale po dosušení je chuť a vôňa trávy jemná a sladká.

suchy_ledAk máme starú marihuanu, ktorá časom, nesprávnym zberom alebo uskladnením stratila svoju potenciu, existuje relatívne jednoduchý spôsob ako ju opäť zvýšiť. Potrebujeme k tomu suchý ľad (CO2 v tuhej forme), ktorý vložíme do nádoby s obmedzenou výmenou vzduchu (napríklad uzavretá nádoba s prederaveným viečkom). Na neho položíme marihuanu, nádobu uzavrieme a vložíme na suché a chladné miesto, kde sa suchý ľad bude odparovať niekoľko dní (dobre poslúži chladnička alebo mraznička).

Choroby a škodcovia:

skudci-konopiJe smutné, že najväčším škodcom pri pestovaní marihuany je vo velkej časti našej planéty už niekoľko desaťročí človek. Našťastie pri citlivom pestovaní v interiéry tento činiteľ/ničiteľ nehrozí. Najčastejšou príčinou nezdravého rastu je chyba pri pestovaní je chyba v niektorom živle. Ak nám predsa len konope rastie akosi “divne” a nie sme si vedomí, že sme niekde urobily chybu, pravdepodobne sa nám na nej priživuje nejaká choroba alebo parazit.

Je spôsobené prebytkom vody v pôde. Buď príliš často a veľa zalievame, alebo sme použili pôdu, ktorá pomaly prepúšťa vodu, alebo máme málo drenážnych otvorov na dne nádoby.

Tento jav môžu spôsobyť niektorý z nasledujúcich faktorov:

Teplota pod 10oC

Nedostatok vhodného svetla

Pôda je málo humózna, zapečie sa a korene nemôžu rásť a dýchať

Pôda je príliš kyslá (pH menšie ako 6)

Pôda je príliš zasolená (môže nastať napríklad pri dlhodobom polievaní tvrdou vodou)

Nedostatočná ventilácia (rastliny sa aj ohýbaju, odpadové látky uvolnené z listov nie sú odvedené von a dôležité CO2 nie je privedené dnu)

Deficit dusíku (žltnú staršie listy, mladšie listy sú zatiaľ zelené)

Deficit železa

Deficit draslíku (obzvlášť ak sa objavujú šedasté škvrny na okrajoch starších listov)

Deficit horčíku (ak dochádza k žltnutiu najskôr na žilkách mladých listov)

Pôda je príliš kyslá (pH menšie ako 5.5)

Deficit fosforu (ak staršie listy tmavnú, poprípade majú ružovkastý nádych)

Príčinou môže byť nedostatok molybdénu (ak ide o mladé listy, ktorá môžu mať žltý nádych)

Svetlo je príliš vysoko

Svetlo je príliš slabé

Svetelné spektrum obsahuje veľmi veľa infračerveného žiarenia

Rastlinkám dodávame nadmerné množstvo dusíku

Ak je rastlinka riedka, môže mať malý kvetináč. Vtedy je vhodné ju presadiť do vačšieho. Aby sa nám rozšíril koreňový systém , zakryjeme aj časť stonky. Použijeme sterilizovanú pôdu.

Ak sa na rastlinkách vytvárajú strieborné pavučinky a neskôr biely povlak, máme vážny problém. Rastlinku napadli veľmi malý roztoči, ktorý z nej vysávajú životodarnú miazgu. Po čase listy hynú a rastlinka prestáva rásť. Doporučuje sa pesticid malathion, ktorý je účinný a behom siedmych dní sa rozloží. Zabíja len dospelé jedince, ale nie larvy, takže postrek opakujeme, až sa všetky larvy vyliahnu a zahubíme všektých dospelých jedincov. Aplikuje sa každé tri dni počas deväťdňovej kúry.

Ak máme na listoch múčny povlak, ide pravdepodobne o pudrovú pleseň. Vyvoláva ju príliš veľká vlhkosť, nedostatok miesta, zlá cirkulácia vzduchu alebo nedostatok svetla. Môžeme sa jej ľahko zbaviť odstránením príčiny a posypom listov sírou.

Aj pri pestovaní v interiéry si vošky môžu nájsť cestu k našej rastline. Vtedy veľmi oceníme prácu lienky, ktorá ich za deň zie desaťnásobok svojej váhy.

Slovník:

Cannabis sativa L.: (lat.) Konope siate, jediný známi rastlinný druh produkujúci cannabinoidy, obzvlášť veľa ich produkuje indická odroda Cannabis sativa var. indica (takmer všeky známe psychoaktívne látky patria do skupiny alkaloidov, cannabinoidy však neobsahujú dusík)

sinsemillia: (lat. – „bez semien“) samica s neoplodnenými kvetmi

šiška: (angl: bud) zhluk samičích kvetov

THC: delta-9-tetrahydrocannabinol, jedna z najdôležitejších psychoaktívnych látok obsiahnutá Cannabis Sativa, celkovo je ich okolo 30. Prekurzorom THC je CBD, ktorý sa na THC mení dekarboxyláciou (najčastejšie teplom). THC v teple a na svetle za prítomnosti kyslíka oxiduje na CBN, ktoré je zodpovené za štípanie v krku a utlmúci účinok – dobre spracovaná a uskladnená úroda by mala obsahovať čo najmenej CBN

ganja: (ind.) vrcholky samičích rastlín, najlepšie zo sinsemillie

bhang: (ind.) konopná vňať

charas: (ind.) plastická až pevná hmota získaná namáhavím trením čerstvej konopnej vňati medzi rukami. Na rukách sa priebežne usadzuje hnedá živica a keď je jej dosť, ušúľa sa z nej valček
………………………………………….

Účinky:

Záleží to od mnohých faktorov ako od potencie rastlinky, spôsobu hulenia, veľkosti dávky, od odrody rastlinky. Účinky sa začínajú prejavovať ihneď alebo po pár minutách a trvajú 1-3 hodiny. Špecifické účinky sú: poruchy vnímania, záchvaty smiechu a efória sú takmer pravidlom, zvýšenie kvality zmyslových orgánov (predovšetkým sluch a chuť), typickým je aj zmena vnímania času a okolia, všetko akoby bolo spomalené, zabudanie myšlienok po pár sekundách a mnoho iných haluzí. Pri vyššej intoxikácii sú zrakové, sluchové halucinácie, panický strach. Nepríjemné sú suchoty (pomáha pitie, aj keď to dole gágorom veľmi nejde.) Pri ťažkej otrave (too stoned) sú dosti nepríjemné, možné upadnutie do bezvedomia, alebo hlboký spánok, vracanie.

Iné využitie:

Z konope sa dá vyrábať papier nechemickou cestou, ktorý je navyše odolnejší ako papier z celuózy
Z konope sa dajú vyrábať umelé hmoty a palivá pre automobily.
Konopné semená obsahujú dôležité látky pre ľudský organizmus
Veľký význam má pre pacientov liečených ožiarovaním, alebo nakazených AIDS, ktorí užívajú chemicky humusné lieky. Po odstránení nevoľnosti sa môžu pacienti normálne najesť.
Marihuana znižuje vnútroočný tlak, čím pomáha zastaviť vývoj zeleného zákalu (slepnutie).
Skleróza Multiplex je zákerná choroba, pri ktorej si vlastný imunitný systém začne požierať nervovové bunky. Pri tejto chorobe Marihuana pomáha spomaliť tento dej.
THC rozširuje priedušky, čím pomáha astmatikom s dýchaním.
Je to asi najlepší liek proti nespavosti

Škodlivosť:

dym-marihuanaMarihuana vede ke zhoršenému přesunu materiálu z krátkodobé do dlouhodobé paměti, zhoršuje se i odhad času.
Vzácné nejsou ani úzkostné stavy a deprese. K dalším rizikům patří toxické psychózy přetrvávající i po intoxikaci. U dlouhodobého zneužívání přicházejí amotivační syndromy, tedy ztráta zájmu o jiné věci nežli o drogu.
Popsány jsou také poruchy paměti, horší pohybová koordinace, zpomaluje se životní rytmus a prodlužuje se reakční čas i tehdy, jestliže droga nebyla požita.
Po marihuaně je popsán i odvykací syndrom, charakterizovaný poruchami spánku a chutí k jídlu, podrážděností, neklidem, třesem, pocením, nevolnostmi a někdy i křečemi.
Marihuana může vyvolat neplodnost u muže. Marihuanový kouř působí nepříznivě na dýchací cesty a zhoršuje imunitní funkce, tedy oslabuje odolnost vůči nemocem a nádorům zejména v oblasti dýchacích cest. Zneužívání marihuany v těhotenství zvyšuje riziko poškození plodu a zvyšuje úmrtnost novorozenců. Děti takových matek mají nižší porodní váhu a častěji se u nich vyskytuje leukémie. Marihuana zrychluje srdeční frekvenci, může působit poruchy srdečního rytmu, a tedy ohrozit lidi s nemocným srdcem. Zanedbatelné není ani oslabení imunitního systému u chronických kuřáků marihuany, tedy náchylnost k nejrůznějším nemocem. Tito lidé mají také nižší tělesnou výkonnost.
Marihuana má nepochybná zdravotní rizika.
Zdroj: Návykové látky – Romantické období končí, autor: Prim. MUDr. Karel Nešpor, CSc, Praha

RAST:

Konope siaté (conope sativa) vyrastá do výšky 2 – 3 m, konope indické (conope indica) je menšie, asi tak 1 m.
Ako Konope dorastá, v rastline je viac a viac THC. Najviac THC je v šiškách samičích rastlín.
Objekty konope:
ganja-
samičie kvety, čiže šišky
bhang-
vrchné listy samičej rastliny
charas-
rukami zotretá živica samičích rastlín
hašiš-
charas extrahovaný pomocou tukou vo variacej sa vode, ktorý sa potom vykryštalizuje
odpad-
stonky a spodné listy (listy sa môžu využiť ako prímes, napr. do špekov)

Rozhodli jsme se vám pod stromeček tento rok nadělit ke každé objednávce dárek. Dárky jsou husté a budou postupně přibývat další s velikostí objednávky!

Zpětné odkazy a Pingbacky

Žádné zpětné odkazy a pingbacky pro tento článek

Napiš komentář